HISTÓRIA
Program
INFO
Fotografie
Napoleon Bonaparte (15. 8. 1769 - 5. 5. 1821) Prvý francúzsky cisár. Narodil sa v patricijskej rodine na Korzike.Ako vojak sa zúčastnil Veľkej francúzskej revolúcie, kde v revolučnej armáde urobil rýchlu kariéru. Už ako 24-ročný sa stal brigádnym generálom, najvyšším veliteľom Francúzskych vojsk. Počnúc talianskym a končiac egyptským ťažením získal také mocenské postavenie, že ako prvý konzul strhol na seba moc vo Francúzsku. 2. decembra 1804 bol 
v parížskej katedrále Notre Dame korunovaný na cisára ako Napoleon I. Dedičné nepriateľstvo 
s Anglickom bolo preň podnetom k vojne proti Veľkej koalícii, ktorú Anglicko viedlo. Napoleon I. v nej porazil Rakúsko a Prusko. Obsadil Portugalsko a Španielsko. Plánoval poraziť aj Rusko, aby tak získal nadvládu nad celou Európu. Jeho Ruské poľné ťaženie však skončilo neúspechom a porážka v Bitke národov pri Lipsku v roku 1813 spolu s následným obsadením Paríža spojencami ho donútili v roku 1814 abdikovať a odísť do exilu na ostrove Elba. Jeho slávny vojenský návrat roku 1815, známy ako 100 dní skončil porážkou v bitke pri Waterloo. Potom bol vyhostený na britský ostrov Svätej Heleny, kde v roku 1821 zomrel. Rakúsko-francúzske vojny a obliehanie Bratislavy Napoleonom I. V roku 1809 sa pri Bratislave odohrali historicky významné boje, ktoré boli súčasťou rozsiahlych vojenských operácií v rakúsko-francúzskej vojne z roku 1809. Vojská francúzskeho cisára Napoleona I. sa vyše mesiaca márne pokúšali dobyť toto významné mesto. Už v roku 1805 prenikla Napoleonova armáda na územie dnešného Západného Slovenska a po slávnej Bitke troch cisárov pri Slavkove bol 
v Bratislave podpísaný mier medzi Francúzskom a Rakúskom. Ten však netrval dlho. Napoleon I. zažil svoju prvú porážku, keď sa mu 21. a 22. mája 1809, v bitke pri Asperne (dnes súčasť Viedne) nepodarilo prebojovať na l’avý breh Dunaja. Vyznamenali sa v nej aj slovenskí vojaci, najmä granátnické batalióny z 2. a 33. c. k. pešieho regimentu (ich mužstvo pochádzalo zo západného a stredného Slovenska). 
Po tomto neúspechu preto vydal rozkaz prebiť sa na l’avý breh Dunaja pri Bratislave. Od 1. júna 1809 bojovali vojská Grande Armée opäť pri Dunaji a mesto zažilo takmer mesačné obliehanie, charakterizované ostrel’ovaním, vojenskými výpadmi a zúrivým delostreleckým bombardovaním. Rakúske cisárske jednotky vybudovali na pravom brehu Dunaja opevnené predmostie na mieste dnešného Sadu Janka Král’a v Petržalke (Engerau). Jeho obrancom (5 672 mužom a 22 delám) velil generál Bianchi. Značnú časť ich stavu (dva prápory) tvorili slovenskí vojaci zo 60. c. k. regimentu (z Liptovskej, Oravskej, Trenčianskej a Turčianskej župy). Francúzom sa nepodarilo predmostie dobyť ani po krvavých útokoch. Obrana Bratislavy odolala a otvorila obliehatel’om brány mesta až 14. júla na základe prímeria 
po Rakúšanmi prehraných bitkách pri Wagrame a Znojme. Boje Bratislavu ťažko postihli. Petržalka vyhorela, v samotnom meste pri bombardovaní l’ahlo popolom 143 domov, na obidvoch stranách zahynuli stovky l’udí a materiálne škody presiahli milión zlatých.
Copyright © ORMAN 2017 www.orman.sk